ŠTRUKTÚRA VÝKONU AKO VÝCHODISKO RACIONÁLNEHO TRÉNINGU
„Pôsobením vplyvov vrodených dispozícií, prostredia a zámerného tréningu sa postupne vytvára skladba psychofyzických predpokladov k rôznym typom športových činností. Z teoretického hľadiska je možné tento komplex chápať ako celok, zložený zo vzájomne prepojených častí. Pre potrebu účinného tréningu je nutné vedieť sa v tomto komplexe dostatočne orientovať". (Dovalil a kol., 2002).
Pre lepšie osvojenie si problematiky športového výkonu v boxe je potrebné poznať aspoň základnú – všeobecnú štruktúru boxerského výkonu (obr. 2), osvojiť si zákonitosti jednotlivých faktorov vplývajúcich na výkon v boxe, poznať ich dôležitosť a vzájomnú väzbu. Toto poznanie nám určuje, na čo sa musíme v športovej príprave zamerať, aby sme dosiahli komplexnú výkonnosť, ktorá bude predpokladom dobrého športového výkonu boxera.
Vzájomné prepojenie faktorov
Somatické faktory – technika: Somatické faktory majú v boxe väčší vplyv pri samotnom počiatku športového vývoja boxera ako pri konečnom výkone v ringu. Box je šport, ktorý je rozdelený do váhových kategórií a je veľmi časté, že sa proti sebe stretávajú podobné somatotypy športovca – boxera. Napriek tomu, aj pri rovnakej váhovej kategórii nájdeme značné rozdiely vrodených somatických dispozícií. Tento fakt je dôležité si uvedomiť už pri samotnom budovaní výkonu v tréningovom procese – a to hlavne pri určení štýlu boja, akým by sa mal borec uberať a z toho vyplývajúce zdokonaľovanie potrebných technických prvkov. Príklad: v jednej váhovej kategórii sa môžu stretnúť borci, medzi ktorými je rozdiel 15 cm vo výške. Obaja majú napr. 75 kg, ale jeden je nižší, pevnejší, „svalnatejší", druhý zasa vyšší, štíhlejší, má dlhšie končatiny. Teda dva rôzne somatotypy. Je preto logické, že nebudú boxovať rovnakým štýlom a používať rovnaké technické prvky. Z tohto dôvodu je dôležité posúdiť vhodný výber štýlu boja, akým by sa mal borec uberať už v tréningovom procese... je nezmyselné, aby sa vysoký a štíhly borec uberal štýlom boja na blízku vzdialenosť – a naopak, nízky a pevný štýlom boja na dlhú- dištancovú vzdialenosť. No a samotný štýl boja nám už určuje, aké technické prvky by si mal borec osvojovať. Samozrejme, že somatické faktory nie sú jediným určovatelom štýlu boja. Ešte väčší význam majú danosti pre kondičné a koordinačné schopnosti...
Taktika – kondičné faktory a technika: Zvoliť taktiku je jedna vec, ale dokázať ju realizovať môžeme len na základe kondičných a technických schopností. Príklad: Nemôžeme chcieť od borca aby tri kolá neustále útočil a bil, keď vieme, že na to nemá kondičné predpoklady. Alebo nemôžeme chcieť, aby borec realizoval mimoriadne ťažké technické úhyby závislé od rýchlej reakcie, keď vieme, že nemá na to reakčnú schopnosť. Taktiku preto vždy treba prispôsobiť kondičným a technickým schopnostiam borca.
Kondičné a koordinačné faktory – technika: Aj techniku môžeme realizovať iba na základe určitých kondičných a koordinačných schopností. Ku kondičným schopnostiam patria: silové schopnosti, rýchlostné schopnosti, vytrvalostné schopnosti, ku koordinačným schopnostiam môžme zaradiť schopnosť reakčnú, rovnováhovú, rytmickú, orientačnú a diferenciačnú. Existuje veľké množstvo technických prvkov a ich kombinácie, či už ide o obranné, alebo útočné technické prvky. Medzi základné technické prvky patria základné údery a pohyby, medzi zložitejšie už údery spojené s úhybom, či blokom, alebo iným prvkom náročným hlavne na reakčnú, či orientačnú schopnosť (rýchlosť orientácie, odhad vzdialenosti). Mnoho technických prvkov je závislých od rýchlosti pohybu, iné zasa od výbušnosti a dynamiky, atď. Vytrvalosť hrá hlavnú rolu s pribúdajúcim časom v zápase, čím je úroveň vytrvalostných schopností menšia, tým rýchlejšie prichádza únava, tvorba kyseliny mliečnej (laktát), ktorá negatívne ovplyvňuje pohybový prejav (rýchlosť, reakciu...) a tým aj následné prevedenie technických prvkov, nastáva spomaľovanie pohybu, znižuje sa reakčná schopnosť a zvyšuje sa nepresnosť. Z tohto dôvodu je dôležité, aby sa boxer v tréningovom procese postupne zameriaval na všetky kondičné schopnosti : silu (dynamika, výbušnosť), vytrvalosť (od aeróbnej až po krátkodobú a rýchlostnú) a rýchlosť. Z koordinačných schopností musí rozvíjať hlavne správnu koordináciu boxerských pohybov, reakciu, ohybnosť, zmysel má aj rytmická a orientačná schopnosť. Musí sa snažiť nadobudnúť všeobecnú kondičnú trénovanosť a preniesť ju do špeciálnej – boxerskej. To znamená mať silný úder, byť výbušný, rýchly v obrane (reakcia) aj v útoku, atď. Je to zložitý proces, ktorý sa týka dlhodobej koncepcie športového tréningu.
Psychika – taktika a kondičné faktory: Vzájomne súvisia, jedno ovplyvňuje druhé. Psychický stav v boxe často ovplyvní kondičné faktory – niekedy pozitívne, ale vo väčšine prípadov z praxe negatívne (hlavne v nižšej výkonnostnej úrovni, alebo v mládežníckych kategóriách), napr. pri veľkej tréme zo zápasu. Psychika takýmto negatívnym spôsobom môže ovplyvniť aj taktiku – napr. jav „sklenených očí" (keď borec nie je schopný skutočne vnímať a premýšľať z príčiny trémy, alebo strachu...). Naopak, dobrá kondičná a taktická pripravenosť môže pozitívne ovplyvniť psychický stav borca, jeho sebadôveru, atď. Je preto nevyhnutné, aby sa boxer naučil postupom času svoje psychické stavy ovládať a regulovať. „V mnohých exaktných výskumoch a pozorovaniach sa dokázalo, že u športovcov rastie suma skúseností, reakcií, orientácie a regulácie v záťažových (stresových) situáciách úmerne s dĺžkou ich športovej kariéry, s počtom ich významných štartov, s intenzitou a kvalitou tréningového zaťaženia. Psychická odolnosť sa formuje vo vlastnej tréningovej a súťažnej činnosti. Je nevyhnutné, aby sa športovec vo vlastnej zameriavacej príprave stretol s možnosťou modelovať pravdepodobné alternatívy vlastných pocitov a emocionálnych zážitkov. Tieto pocity v športovej príprave sa dokonale modelovať nedajú, môžu sa simulovať, naznačovať, predstavovať – treba čo najviac súťažiť na rôznej úrovni a proti rôznym športovcom. Zvyšuje sa autoregulačná schopnosť emocionálnych stavov pred a v priebehu súťaží. Emocionálnosť športovca najlepšie umocňuje jeho úspešnosť. Suma takýchto stavov výrazne upevňuje sebamotiváciu športovca." (Laczo, 2005).
ŠPECIFIKUM ŠPORTOVEJ FORMY
„Zatiaľ čo trénovanosť znamená aktuálny stav jednotlivých faktorov športového výkonu, športová forma je daná najvyššou úrovňou kondičných, technických, taktických a psychických faktorov výkonu a predovšetkým ich prepojením, zladením v homogénny celok. Jej ukazovateľom sú športové výkony dosahované v súťaži." (Dovalil a kol., 2002).
Podľa Lacza (2005) medzi kľúčové otázky vrcholového športu patrí problematika rozvoja a stabilizácie športovej formy. Športová forma je stav optimálnej pripravenosti športovca, ktorý mu umožňuje realizovať maximálne športové výkony na úrovni jeho trénovanosti. Športová forma je vyššou kvalitou trénovanosti, je podmienená príslušným stavom trénovanosti a má určité špecifické črty a zákonitosti.
Výkon ako ukazovateľ športovej formy má v boxe jedno významné špecifikum. Samotný výkon v zápase (a teda aktuálna športová forma) je totiž objektívne nezmerateľný! Box sa nedá „stopnúť" ako beh na 100m, či odmerať ako skok do diaľky. Výkon preto môžeme posudzovať iba na základe subjektívnych pocitov, odborných názorov, či z hľadiska porovnávania. Z dlhodobejšieho pozorovania určite môžeme analyzovať stúpajúcu, stagnujúcu alebo klesajúcu výkonnosť boxera. Športovú formu a výkonnosť však nie je možné úplne objektívne zhodnotiť na základe jedného podujatia (turnaj, vrcholná akcia...), pretože obrovský vplyv na konečný výsledok má kvalita súpera a v dnešnej dobe bohužiaľ aj problematické rozhodovanie rozhodcov. Box je kontaktný šport a schopnosti, či štýl boja súpera do veľkej miery ovplyvní aj výkon sledovaného borca. Ďalším špecifikom boxu je, že pri prehratom zápase na danom podujatí už neexistuje oprava, boxer z turnaja vypadáva. Vysoká športová forma v boxe ešte nemusí teda znamenať úspešný výsledok. Výkon môže byť vysoký, ale na kvalitnejšieho súpera nemusí stačiť, výsledkom čoho je prehra a vypadnutie z turnaja. Naopak, aj relatívne slabší výkon môže stačiť na relatívne slabšieho súpera a výsledkom je výhra, úspech. Čím je však športová forma vyššia – kvalitnejšia, tým je väčší predpoklad úspechu!
Preto by bolo nelogické hodnotiť výkonnosť iba na základe jedného, či dvoch vrcholných podujatí. Výkonnosť boxera musíme analyzovať na základe dlhodobejšieho pozorovania a porovnávania jeho výkonov.
DLHODOBÁ SYSTEMATICKÁ PRÍPRAVA V BOXE:
V ďalšom pokračovaní budeme rozoberať kondičnú prípravu - vytrvalosť a silu.
Mgr. Pavol Hlavačka
