Transformačné obdobie (technicko-taktická príprava)
Technicko-taktická príprava je hlavnou zložkou transformačného obdobia a vymedzuje sa ako plánovitý a systematický proces osvojovania a zdokonaľovania boxerských schopností, vrátane ich prispôsobovania sa zápasovým podmienkam. Dokonalá technika boxerských zručností a spôsob ich prevedenia je predpokladom účinného vedenia boja v zápase.
Toto obdobie je typické pre záverečnú prípravu pred súťažami (vrcholné podujatie, alebo ligové obdobie). Obsah tréningových jednotiek je zameraný okrem zdokonaľovanie techniky a taktiky aj na rozvoj rýchlosti, reakčnej rýchlosti a špeciálnej boxerskej koordinácie. Typickými zložkami technicko-taktického tréningu v boxe sú:
TIEŇOVÝ BOJ. Činnosť vykonávaná zväčša na začiatku tréningu po rozcvičke, pred hlavnou náplňou tréningovej jednotky. Ide o individuálnu činnosť, ktorú je najlepšie vykonávať pred zrkadlom. Borec sa pohybuje a boxuje „do prázdna", pričom si tak automaticky opakuje základné pohyby a údery, ale imituje aj zložitejšie technické prvky – úhyby, kombinácie atď.
NÁCVIK TECHNICKÝCH PRVKOV VO DVOJICI. Mimoriadne dôležitá činnosť pre všetky výkonnostné skupiny. Pre menej pokročilých má význam učenia, pre pokročilých význam opakovania – zdokonaľovania a automatizácie. Nácvik vedie tréner. Nácvik by mal byť obsiahli a všeobecný – mal by zahŕňať takmer celú abecedu boxerskej techniky – od základných úderov až po najzložitejšie technické prvky – či už útočné, alebo obranné. Pri nácviku sa rozvíja aj jedna veľmi dôležitá schopnosť, ktorú pri tieňovom boji, alebo pri práci na aparátoch nerozvíjame – a to reakčná schopnosť. Boxer totiž pri nácviku úhybov musí správne reagovať na údery partnera. Najlepšie je keď sa partneri pri nácviku „hrajú na rýchlosť", jeden druhého sa snažia čo najviac prekvapiť, čím mu sťažujú situáciu, zvyšuje sa koncentrácia, vnímanie a rozvíja sa reakčná schopnosť.
RIADENÉ APARÁTY. Ide o prácu na pohyblivých aparátoch – avšak nie ľubovoľnú, ale riadenú trénerom. Počas stanoveného časového limitu práce tréner určuje aké údery a technické prvky sa na aparáte precvičujú.
SPARING. Pri sparingu sa borec snaží používať technické prvky v praxi – v boji. Tu sa už z veľkej časti dostáva k slovu štýl boja, taktika, psychika. Sparing je nenahraditeľný aj z dôvodu rozvoja reakčnej schopnosti priamo v súťažnej situácii.
LAPY. Tréner dbá v priamom kontakte s borcom na dokonalé prevedenie technických prvkov (z hľadiska možností jednotlivca), môže vytvárať zápasové situácie, čím rozvíja aj reakčnú schopnosť svojho zverenca. Rozvíja jeho štýl techniky, spolu môžu tvoriť štýl boja akým by sa mal borec v zápase uberať a tým aj riešiť taktické záležitosti v príprave na zápas.
PRÁCA NA APARÁTOCH – 3x3´: Imitácia zápasu na aparáte. Borec by mal robiť na aparáte tak, akoby si predstavoval svoju prácu v zápase. To znamená pevno držať svoj štýl boja, rozložiť si sily (napr. v závere každého kola pridať na tempe), používať údery a technické prvky, ktoré najviac ovláda a ktorým verí, že by mali byť v zápase platné. Táto práca na aparáte je o to efektívnejšia, keď borec pozná svojho nastávajúceho súpera v najbližšom zápase, na ktorý sa pripravuje.
Významným atribútom prípravy na zápas, alebo turnaj je ladenie formy. Ladenie formy pred vrcholným podujatím býva jednou z najťažších úloh dlhodobej prípravy pre trénera ako aj samotného boxera. Tento výraz sa zväčša používa pri spomínaných vrcholných podujatiach (Majstrovstvá republiky, alebo ME, MS...), pretože v dlhodobom súťažnom kalendári by si mal každý stanoviť hlavný cieľ sezóny (môže ich byť aj viac), ktorému podradí veľkú časť prípravy a na ktorom chce byť vo vrcholnej forme (podľa vlastných možností).
Pri dlhodobých súťažiach seniorských družstiev, alebo dorasteneckých líg sa ide zväčša „od zápasu k zápasu" v časovom rozpätí každé 2 týždne. Aj v tomto smere má naladenie formy na zápas svoj význam.
Ladenie formy pred dlhodobejším zápasovým obdobím (napr. liga):
Boxer má zväčša za sebou kondičnú a intenzifikačnú prípravu, ktorú absolvoval v rámci prípravy na zápasové obdobie. Po kondičnej stránke by mal byť dobre pripravený. Pred súťažným obdobím (v období transformácie) sa tak pochopiteľne venuje už technicko-taktickej príprave. Dĺžka technicko-taktickej prípravy je individuálna. Tesne pred zápasom by sa mal objem tréningov znižovať, venovať sa treba hlavne nácvikom a sparingom, aby boxer po dlhšej zápasovej pauze získal odhad vzdialenosti, rozvíjal reakčnú schopnosť atď. Tréner musí dôkladne sledovať svojich borcov, pýtať sa na ich pocity, vyhodnocovať ich a z toho správne voliť obsah tréningovej jednotky. Borci by sa nemali cítiť unavení, pomalí atď. Športová forma neskôr v zápasovom období zväčša graduje s počtom pribúdajúcich zápasov. Téma ladenia športovej formy je veľmi individuálna záležitosť, spôsoby trénera ako naladiť svoje družstvo, či svojich jednotlivcov sa rôznia. V každom prípade by tréner nemal zabúdať na známe pravidlá ladenia formy:
• Pár dní pred zápasom nepreháňať objem a záťaž, trénovať „do rýchlosti"
• Vnímať pocity borcov a nepodceňovať príznaky únavy
• Psychicky pozitívne pôsobiť na borcov
• Nájsť si čas na každého zvlášť a prejsť s ním techniku a taktiku – najlepšie na lapy
• Sledovať hmotnosť borcov a regulovať ju na potrebnú váhovú kategóriu včas
• Poučiť borcov z hľadiska vhodnej stravy, pitného režimu, životosprávy atď.
• Nepodceňovať regeneráciu, či už fyzickú, ale aj psychickú
Ladenie formy na vrcholnú akciu (napr. M-SR, medzinárodné akcie):
V prvom rade si je treba uvedomiť, že vrcholná akcia je zväčša turnaj, čo znamená niekedy aj tri a viac zápasov v ceste za úspechom. Keďže je to akcia, na ktorej najviac záleží, je treba rátať aj s väčšou psychickou záťažou. Na to všetko musí tréner a borec myslieť už v príprave. Aj tu tvorí základ prípravy pochopiteľne kondícia získaná v prípravnom období, no záverečná – technicko-taktická príprava býva zväčša dlhšia ako pred „obyčajným zápasom" a mala by obsahovať už aj prípravné zápasy (čo môžu byť napr. zápasy v lige). Na vrcholnú akciu by mal ísť borec už „rozboxovaný", to znamená mať za sebou prípravné zápasy, v ktorých nielenže zisťuje a následne v tréningu odstraňuje ešte svoje nedostatky, ale aj buduje a upevňuje svoju zápasovú psychiku, ktorá na vrcholnom podujatí bude potrebná. Boxeri, ktorí nie sú zvyknutí boxovať zápasy 2-3 dni po sebe (turnajový spôsob), ale na vrcholnom podujatí to chcú dosiahnuť, musia takéto zaťaženie dokázať zvládať už v tréningovom procese. To je samozrejme úlohou trénera, aby sa tejto dôležitej záležitosti venoval už v príprave. Tj. napr. v týždni keď nie je zápas absolvovať 3 sparingové tréningy v troch nasledujúcich dňoch. Potom by mali nasledovať 1-2 dni ľahšie tréningy, až regeneračné tréningy, pretože sparing je vysoká, laktátová záťaž. To sú všetko veci, ktoré musí tréner ovládať, aby sa mu nestalo, že svojho borca pretrénuje. Boxer, ktorý chce na turnaji odboxovať napr. 3 zápasy, musí byť na to dostatočne pripravený. Inak sa stane, že po prvom dobrom výkone je na druhý deň už len „polovičný". Na vrcholnú akciu by mal borec odchádzať s pocitom, že je natrénovaný, má formu a cíti sa dobre. Vždy je to však trochu lotéria a ideálny model na správne načasovanie formy neexistuje, je to individuálna vec. Dôležitú rolu v závere prípravy hrajú pocity. Tréner musí od borca získať jeho subjektívne pocity a sám musí objektívne posúdiť, ako na tom borec momentálne je, čo treba ešte vylepšiť atď. Platia v podstate tie isté pravidlá, ktoré boli uvedené pri ladení formy pred zápasovým obdobím. Rozdiel je v tom, že vrcholná akcia je dominantná a podraďuje sa jej všetko, teda aj predošlé prípravné zápasy a prípravy k nim.
Laczo (2005) vymedzuje obdobie ladenia športovej formy ako obdobie 4-6 (prípadne 8) týždňov pred vrcholnou súťažou. Laczo (2005) ďalej uvádza niekoľko všeobecných zásad ladenia športovej formy, z ktorých treba vychádzať pri tvorbe tréningového plánu.
1. Obsahové zameranie tréningového zaťaženia je vysoko individuálnou záležitosťou. Práve v tomto období platia všeobecné pravidlá v najmenšej miere. Všeobecný model mikrocyklov ladenia formy nie je možné formulovať. Je viazaný na individuálnu úroveň trénovanosti športovca, na dĺžku intenzifikačného a transformačného obdobia a na štrukturálny charakter športového výkonu.
2. Pre vrcholné súťaže (OH, MS, ME a iné) je nevyhnutné v predchádzajúcich rokoch (obdobiach) overiť individuálny model rozvoja a ladenia športovej formy (dynamika súťažných mikrocyklov ako aj počet súťažných dní a štartov na rôznej úrovni). Obsahovú dynamiku mikrocyklov formujeme od vrcholných súťaží spätne.
3. Dĺžka obdobia týchto mikrocyklov, objem, intenzita, zložitosť tréningových jednotiek majú svoje individuálne špecifiká. Môžeme uvažovať o šesťtýždňovom mezocykle, kde má posledných 21 dní (3 mikrocykly) významné postavenie.
4. Redukcia objemu má postupne klesajúcu tendenciu, na úroveň 40 až 50 percent z maximálneho ročného objemu a frekvencia tréningových jednotiek na 4 – 6 v týždennom mikrocykle. Keď športovec dosiahne plató vo vytrvalosti, nepomôžu žiadne pridané objemy. Túto hranicu dokáže udržať už so šesťdesiatpercentným zaťažením z celkového objemu. Väčší priestor zostane na intenzifikáciu tréningového zaťaženia.
5. Frekvencia intenzívnych tréningových jednotiek sa postupne zvyšuje a dosahuje svoje maximum (4 – 5 x v týždennom mikrocykle) 5 – 6 týždňov pred vrcholnou súťažou. Po týchto intenzívnych tréningových jednotkách dochádza k postupnému zníženiu týchto jednotiek až do obdobia vrcholných štartov (1 – 2 x v týždennom mikrocykle). V tomto čase sa často dopustíme chýb, ktoré zabrzdia, resp. negujú možnosť využitia oneskoreného kumulatívneho tréningového efektu. Veľa trénerov sa snaží intenzívne trénovať do poslednej chvíle, overujú, testujú. V tomto období nie je dôvod, aby športovec „nechal" svoje najlepšie výkony na tréningu. Radšej voliť „oddychový" ako ťažký tréningový princíp.
6. 1 – 2 kvalitné tréningové jednotky v posledných 14 až 21 dňoch pred vrcholnou súťažou majú krátky, intenzívny charakter v špeciálnom tempe, resp. mierne vyšší (tempová rýchlosť). Intervaly odpočinku medzi úsekmi (činnosťami) sa predlžujú o 30 – 40 percent a medzi sériami až o 50 až 60 percent.
7. Text je písaný pre športový výkon vo všeobecnosti, u boxerov, ktorí zhadzujú hmotnosť je bod č.7 problémom: V záverečných mikrocykloch pre súťažou má mimoriadne postavenie obsah stravovacieho režimu. Tréningová diéta musí viesť k radosti z jedla a k možnosti sociálnej aktivity počas jedla. Športovec musí mať adekvátne „palivo" pred, počas a po tréningových jednotkách. Musí si zvykať na určitý stabilizovaný príjem potravy, minerálnych látok, stopových prvkov, príp. používať overené stimulačné a regeneračné dovolené podporné prostriedky. Na tréningových jednotkách si športovec zvyká na taký celodenný režim, aký bude mať v súťažných dňoch. Experimentovať pred dôležitými súťažami je hazardom. 21 dní pred vrcholnou súťažou treba znížiť celkový objem stravy, ale 2 – 3 dni pred súťažou primerane zvýšiť (nabitie organizmu). Dbať na obsah denného príjmu potravy : približne 60 – 70 % uhľohydráty, 20 – 30 % tuky, 15 – 20 % bielkoviny. Predovšetkým uhľohydrátový obsah je nesmierne dôležitý: 8 – 12 g uhľohydrátov na 1 kg hmotnosti športovca je primeraný príjem. Dobre trénovaný športovec (predovšetkým vo vytrvalostných disciplínach) má 100 – 120 mmol glykogénu v 1 kg svalovej hmoty, čo mu vystačí asi na hodinu intenzívnej práce. Obnova vyčerpaných glykogénových zásob trvá 24 – 36 hodín. Je nesmierne dôležité minimalizovať určité diskonfortné stavy (energetický, metabolický, hormonálny, enzymatický a iné), ktoré by športovcovi zabránili prezentovať kvalitný športový výkon. Postupné optimalizovanie vnútorných podmienok organizmu vytvára kvalitnejšiu reakcie-schopnosť jeho imunitného systému.
8. V mnohých exaktných výskumoch a pozorovaniach sa dokázalo, že u športovcov rastie suma skúseností, reakcií, orientácie a regulácie v záťažových (stresových) situáciách úmerne s dĺžkou ich športovej kariéry, s počtom ich významných štartov, s intenzitou i kvalitou tréningového zaťaženia. Psychická odolnosť sa formuje vo vlastnej tréningovej a súťažnej činnosti. Je nevyhnutné, aby sa športovec vo vlastnej zameriavacej príprave stretol s možnosťou modelovať pravdepodobné alternatívy vlastných pocitov a emocionálnych zážitkov. Tieto pocity v športovej príprave sa dokonale modelovať nedajú, môžu sa simulovať, naznačovať, predstavovať – treba čo najviac súťažiť na rôznej úrovni a proti rôznym športovcom. Zvyšuje sa autoregulačná schopnosť emocionálnych stavov pred a v priebehu súťaží. Emocionálnosť športovca najlepšie umocňuje jeho úspešnosť. Suma takýchto stavov výrazne upevňuje sebamotivácia športovca.
9. Udržať vysokú úroveň stabilizovanej športovej formy môžeme 3 – 5 týždňov, ale i v tomto období môže športovec absolvovať len obmedzený počet štartov so zameraním na vrcholný športový výkon (3 – 6) štartov.
10. Keď je obsah tréningového zaťaženia v zameriavacích mikrocykloch (predovšetkým posledných 21 dní pred vrcholnou súťažou) realizovaný optimálne, tak športovec je schopný realizovať o tri percentá lepší športový výkon, ako je jeho „sezónne" maximum. Laczo (2005).
Z hľadiska boxerskej praxe sa môžeme s týmito zásadami stotožniť, odlišnosti z hľadiska špecifika boxu môžeme pozorovať iba v bode 7. Box je šport, v ktorom dochádza k úprave (znižovaniu) hmotnosti pred súťažou, aby boxer splnil váhový limit. Z toho vyplýva, že problematika stravovania a pitného režimu pred súťažou naberá úplne iné dimenzie ako pri iných športoch, v ktorých váhové kategórie neexistujú. Mnoho boxerov zhadzuje hmotnosť aj 3-4 kg tesne pred súťažou, čím sa vystavujú oslabeniu organizmu a imunitného systému. Z uvedeného v bode 7. jasne vyplýva dôležitosť udržiavania stálej hmotnosti na takej úrovni, aby boxer tesne pred súťažou nemusel takto negatívne pôsobiť na svoj organizmus a oslabovať ho. Pocity pri „robení váhy" môžu mať tiež veľký vplyv na emocionálne stavy pred súťažou a správne naladenie športovej formy.
